Pestovateľské tvary marhúľ

Najčastejšie pestovateľské tvary sú:

a) Pyramidálna koruna

Charakteristika: koruna pozostáva z 3 - 4 kostrových konárov 1. poschodia a ďalším voľnejším 2. poschodím v odstupe 0,8 – 1 m, výška kmeňa je 0,6 – 1,1 m.

Postup pri zapestovaní: po vysadení na jar vyberieme stredník a 3 – 4 kostrové konáre s dostatočným uhlom odklonu (asi 45 o uhol dosiahneme vyviazaním, rozperkami) a odstupom 10 – 20 cm. Silne ich skrátime (o 2/3 až 3/4) na vonkajší púčik do jednej roviny. Stredník sa skráti 10-15 cm nad touto rovinou.

Ak sa použijú na výsadbu hrotiaky, odmeria sa výška kmienka, pridá 6-10 zdravých púčikov a stredník sa zreže striedavým rezom.

Počas 1. vegetácie čo najskôr (už v máji) odstraňujeme letorasty konkurenčné, rastúce dovnútra koruny, vidlicové rozkonárenia. Miesta s hustou násadou letorastov preriedime. Predlžujúce letorasty kostrových konárov v júni zaštipneme o 1/3 dĺžky do jednej roviny.

V ďalších rokoch pokračujeme v zásadách rezu, ktoré sme uplatňovali počas 1. roku. Na kostrových konároch budujeme v odstupoch 0,4-0,6m polokostrové konáre a na nich obrastové konáre. Po zosilnení konárov 1. poschodia začíname postupne budovať asi 0,8 – 1 m nad nimi ďalšie, voľnejšie usporiadané poschodie pozostávajúce asi z 3 konárov.

b) Voľnejšia pyramidálna koruna

Charakteristika: na rozdiel od pyramidálnej koruny, nezakladáme poschodia, ale v dostatočnom odstupe od seba zapestujeme (dodržujúc zásady rezu uvedené pri pyramidálnej korune) obyčajne okolo 8 kostrových konárov.

Marhule sa môžu pestovať aj v tvare dutej koruny (bez stredníka), ktorá zlepšuje svetelné pomery v korune a taktiež koruny marhúľ sú vzdušnejšie (pozítívny vplyv na vyfarbenie plodov a zdravotný stav), no duté koruny sú citlivé na rozklesnutie.

Pestovateľský tvar broskýň

Častým pestovateľský tvarom broskýň je: dutá koruna s výškou kmeňa 0,6 – 1,1 m.

Postup pri zapestovaní dutej koruny: po 15. marci odstránime papierový obal a vykonáme výchovný rez. Odstránime stredník, vyberieme 3 - 4 základy kostrových konárov (ideálne v odstupe 0,1 m), ktoré skrátime do roviny maximálne na 5 až 6 vyvinutých púčikov. Počas vegetácie prvého roku vyberieme na každom základe kostrového konára jeden bujne rastúci letorast, ktorý zviera so zvislou osou 40o. Počas výchovného rezu v prvom a taktiež aj v ďalších rokoch predĺženia kostrových konárov neskracujeme a neustále odstraňujeme letorasty rastúce do stredu koruny. Na každom kostrovom konári zapestujeme 5 – 7 polokostrových konárov v odstupe 0,2 – 0,3 m. Ich poloha je mierne šikmá až vodorovná a smerujú von z koruny. Na týchto polokostrových konároch letorasty prerieďujeme na vzdialenosť 0,1 m a skracujeme ich v auguste alebo začiatkom apríla na 2 až 4 púčiky (vypestujeme na nich výhonky aj s kvetnými púčikmi) a predĺženia konárov na 6 až 10 púčikov.

Pestovateľské tvary slivkovín

Najčastejším tvarom slivkovín je pyramidálna koruna so stredníkom a 5 až 8 kostrovými konármi, ktoré môžu:

a) byť usporiadané do poschodí: prvé poschodie pozostáva zo 4 až 5 kostrových konárov, u čačanských sliviek z troch konárov. Druhé poschodie zapestujeme po založení prvého poschodia z 3 až 4 konárov vo vzdialenosti 0,6 až 0,8 m nad prvým poschodím

b) vyrastať zo stredníka v odstupoch 0,2 – 0,3 m od seba (napr. u ringlôt)

Na kostrových konároch v odstupch 0,4 m zakladáme polokostrové konáre a na nich konáriky nesúce rodivý obrast (0,25 m od seba).

Všeobecne pri reze bránime vzniku vidlicovitých rozkonárení a pri vzpriamene rastúcich odrodách využívame na zmenu smeru rastu ohýbanie, rozperky, vyviazovanie, rez na prevod. Najvhodnejšia výška kmeňa pri týchto tvaroch je 0,6 – 1,1m.

Pestovateľský tvar čerešní

Pre čerešne je charakteristický pomerne silný rast a preto sa často tvarujú ako štvrťkmene alebo zákrpky s pyramidálnou korunou.

Postup pri zapestovaní:

V prvom roku po výsadbe stromčeka s pravidelnou korunkou uplatníme v jari krátky rez- bočné výhonky skrátime skrátime na 2 - 3 púčiky a vypestujeme z nich 4 rovnomerne rozmiestnené kostrové výhonky. Pri výsadbe hrotiaka odmeriame výšku kmeňa a ponecháme nad ňou 6 – 10 zdravých púčikov, z ktorých vypestujeme základy kostrových konárov. Ak je korunka nepravidelná, vyberieme jeden najvhodnejší a najvzpriamenejší výhon a vyviažeme ho do vertikálnej polohy, ostatné výhonky odstránime. Potom postupujeme ako v prípade hrotiaka.

V prvom roku sa snažíme zapestovať 4 kostrové výhonky s uhlom odklonu aspoň 45 o, v lete odstraňujeme výhonky nepotrebné a rastúce pod ostrým uhlom.

V druhom roku na jar výhonky kostrových konárov skrátime do jednej roviny o polovicu, stredník tak, aby presahoval túto rovinu o 0,15 m. Počas vegetácie odstraňujeme konkurenčné letorasty.

V treťom roku môžeme nechať na stredníku vhodne rozložené 3 letorasty na založenie druhého poschodia vo vzdialenosti 0,70 – 0,80 m nad prvým poschodím. Po treťom roku výchovný rez skončíme a necháme korunku voľne rásť.

Čerešne sú citlivé na rez. Udržiavací rez robíme koncom augusta a obmedzíme ho na najnevyhnutnejšie zásahy. Po nesprávne vykonanom reze z hľadiska termínu a techniky, sa objavuje glejotok a časti koruny odumierajú.

Pestovateľský tvar višní

Višne sa často pestujú v tvare zákrpka, štvrťkmeňa alebo polokmeňa s pyramidálnou korunou, v prípade použitia slabo rastúcich podpníkov aj v tvare vretena.

Postup pri zapestovaní pyramidálnej koruny je zhodný ako pri čerešniach.

Na rozdiel od čerešní, majú višne väčší sklon k zahusteniu koruny, preto sa rez v prvých rokoch po výsadbe zameriava na odstraňovanie obrastu, ktorý zahusťuje korunku. Niektoré odrody typu Morely neskorej, majú naopak tendenciu k vyhoľovaniu konárov, previsnutému charakteru rastu a prevahou rodivosti na jednoročnom dreve. V takom prípade je rez a tvarovanie zamerané na podporu sily rastu ( krátky rez), čím dosiahneme menší podiel kvetných púčikov na výhonkoch a lepšie rozkonárovanie.

Počas udržiavacieho rezu výhonky previsnuto rastúcich odrôd s tendenciou vyhoľovania skracujeme na vnútorný púčik.