Menej známe ovocné druhy

Liana, ktorá dozrieva koncom septembra. Plody sú stredne veľké, hnedé, ochlpené, oválneho tvaru, sladkokyslé, chutné. Je obojpohlavná a samoopelivá, takže na dosiahnutie úrody stačí jedna rastlina. Keďže sa jedná o lianu, je potrebné vybudovať opornú konštrukciu. Vyžaduje teplé, chránené stanovište, znesie mráz do -15 až – 20 °C.

Bohato rodiaca liana, ktorej plody dozrievajú koncom septembra. Plody sú menšie, šupka je hladká, bez chĺpkov, pri konzumácii sa neodstraňuje. Dužina šťavnatá s výbornou aromatickou chuťou rovnakou akú má veľkoplodé kiwi. Je obojpohlavná a samoopelivá, takže na dosiahnutie úrody stačí jedna rastlina. Do rodivosti nastupuje veľmi skoro - už v treťom roku po vysadení. Keďže sa jedná o lianu, je potrebné vybudovať opornú konštrukciu. Vyžaduje humózne, kypré, slabo kyslé pôdy s dostatkom vlahy. Pri prehnojení však rastliny silno rastú na úkor zakladania kvetných orgánov. Je dostatočne mrazuodolná, v našich podmienkach znesie mráz až do -30 °C.

Arónia je úrodná, pravidelne a bohato rodiaca drevina, ktorej plody dozrievajú koncom augusta a sú vhodné na priamu konzumáciu v mrazenom, sušenom stave, no aj čerstvom stave. Majú vysoký obsah vitamínu C, vitamínov skupiny B, provitamínu A, ďalej obsahujú antibakteriálne, minerálne látky a farbivá. Vďaka vysokému obsahu vitamínov, minerálnych látok sa využívajú pri liečbe cievnych ochorení. Arónia je nenáročná drevina, ktorú môžeme pestovať aj v drsnejších podmienkach. Vďaka svojím estetickým bielym kvetom a neskôr výrazným čiernym plodom si často nachádza uplatnenie aj ako okrasná drevina.

Brusnica patrí medzi menej známe ovocné druhy. Je jedinečná tým, že zložky jej plodov pôsobia dezinfekčne a protizápalovo, hlavne na močové ústrojenstvo. Používajú sa aj ako podporný prostriedok pri liečbe cukrovky a reumatizmu. Odroda Korale je veľmi úrodná, vytvára kry vysoké 20 – 30 cm. Bobule sú stredne veľké, žiarivo červenej farby, chutné. Pri pestovaní si vyžaduje tak, ako aj čučoriedky, špeciálny kyslý substrát pre čučoriedky, azalky a rododendrony, ktorý však môžeme aj pripraviť z 1až 4 dielov vrchoviskovej rašeliny a 1 dielu hrubozrnného piesku.

Stredne skorá odroda čučoriedky. Plody sú pevné, veľké, svetlomodrej farby a výbornej chuti, určené na priamy konzum v čerstvom stave ale aj na spracovanie. Odroda je veľmi úrodná a vzrastná, preto si vyžaduje silnejší rez. Pre svoju úrodnosť a kvalitu plodov patrí medzi najrozšírenejšie odrody na svete. Pri pestovaní si vyžaduje ako všetky čučoriedky špeciálny kyslý substrát pre čučoriedky, azalky a rododendróny alebo ho vytvoríme zo 4 dielov vrchoviskovej rašeliny a 1 dielu hrubozrnného piesku.

Stredne skorá odroda čučoriedky. Plody sú pevné, veľké, atraktívnej svetlomodrej farby a výbornej, sladkej chuti, určené na priamy konzum v čerstvom stave ale aj na spracovanie. Odroda je veľmi úrodná a vzrastná, preto si vyžaduje silnejší rez. Je dostatočne mrazuvzdorná. Pri pestovaní si vyžaduje ako všetky čučoriedky špeciálny kyslý substrát pre čučoriedky, azalky a rododendrony alebo ho vytvoríme zo 4 dielov vrchoviskovej rašeliny a 1 dielu hrubozrnného piesku.

Odroda duly s jablkovým tvarom plodov, ktoré dozrievajú v priebehu októbra, skladovať sa môžu do apríla. Plody sú veľké až veľmi veľké, zlatožltej farby. Dužina je svetložltá, tvrdšia, šťavnatá, s intenzívnou dulovou vôňou (plody sa preto zvykli dávať do skríň so šatstvom). Majú vysoký obsah cukru, pektínov a vlákniny, sú výborné na spracovanie, pripravujú sa z nich džemy a marmelády, zmiešané kompóty s jablkami a hruškami, detské výživy ale aj likéry a výborné destiláty, vhodné sú aj na sušenie. Kvôli vyššiemu obsahu trieslovín, ktoré dodávajú dužine trpkastú chuť, plody nie sú vhodné na konzumáciu v čerstvom stave. Tepelnou úpravou sa trpkosť eliminuje. Dula Lescovac kvitne neskoro a je samoopelivá. Môže sa pestovať aj v okrajových oblastiach pre pestovanie hrušiek.

Odroda duly s hruškovitým tvarom plodov, ktoré dozrievajú v priebehu októbra, skladovať sa môžu do apríla. Plody sú veľké až veľmi veľké, citrónovožltej farby. Dužina je tvrdšia, šťavnatá, s intenzívnou dulovou vôňou. Plody majú vysoký obsah cukru, pektínov a vlákniny, sú výborné na spracovanie, pripravujú sa z nich džemy a marmelády, zmiešané kompóty s jablkami a hruškami, detské výživy ale aj likéry a výborné destiláty, vhodné sú aj na sušenie. Kvôli vyššiemu obsahu trieslovín, ktoré dodávajú dužine trpkastú chuť, plody nie sú vhodné na konzumáciu v čerstvom stave. Tepelnou úpravou sa trpkosť eliminuje. Dula Portugal je jednou z najkvalitnejších odrôd, je samoopelivá a nie je náchylná na choroby a škodcov. Je vhodná na výsadbu do nižších a stredných oblastí.

Gaštan jedlý je vzrastnejší strom, ktorého jedlé plody dozrievajú v októbri. Plody sú vhodné ako na priamu konzumáciu, tak aj na prípravu múčnikov, cukroviniek, gaštanového pyré a pod. Pestovať sa dá nielen v teplých oblastiach, ale aj na chránených stanovištiach vo vyšších polohách. Vykazuje vysokú odolnosť voči zimným mrazom a letným suchám. Z hľadiska opelenia je cudzoopelivý a vetromilný.

Oskoruša patrí medzi vzácne sa vyskytujúce a ohrozené druhy drevín. Oskoruša je dlhoveká, na Slovensku sa dožíva 300 - 500 rokov, rodiť začína vo veku 10 až 20 rokov (štepené oskoruše skôr). Plody väčšinou dozrievajú a opadávajú od septembra do októbra. Plodom oskoruše je malvica (dužinatý plod). Tvar plodov je rôzny, môže byť jablkovitý (guľovitý), hruškovitý alebo aj vajcovitý. Farba žltozelená až zelenkavá, na strane privrátenej k slnku oranžová až červená. Váha plodu u nás 6 až 15 g, priemer plodu 2,5 až 3,0 cm.

Plody sú sladké, šťavnaté a aromatické, ale pre konzumáciu je vhodné ich nechať uležať do tej doby, než zhnednú, tzv. zhniličkujú. Hlavným využitím vyzretých plodov oskoruše je výroba ovocného destilátu - oskorušovice, ktorý sa považuje za klenot medzi destilátmi. Vyniká príjemnou vôňou a veľmi dobrou jemnou chuťou. Okrem toho sa z nich vyrábajú likéry, lekváre, ovocné čaje, mušty či kompóty. Dajú sa aj mraziť alebo sušiť.

Oskoruša je síce teplomilná rastlina, na druhej strane vyrastené stromy sú mrazuodolné (vydržia teploty do -30 °C). Oskoruša je samoopelivá.

Plody moruše bielej (ľudovo sa nazýva aj drevená alebo stromová jahoda) dozrievajú postupne od polovice júna do polovice júla, sú dlhé 1 – 2,5 cm, majú dlhú stopku, sú najčastejšie bielej farby, no môžu byť aj tmavočervené až takmer čierne. Chuť je sladkastá, mdlá. Vzhľadom na dlhú dobu dozrievania sú vhodné na priamy konzum, môžu spracovať na džemy, kompóty, sirupy, morušové víno, či destiláty. Plody moruší oceňujú aj chovatelia hydiny. Čaj z morušových listov sa používa pri liečbe cukrovky a pankreasu. Na rozdiel od moruše čiernej, majú stromy moruše bielej rýchlejší rast, sú bez kmeňovej deformácie a do konca života si udržiavajú kompaktný tvar. Listy moruše bielej sú menšie, veľmi jemné a tenké, na líci hladké a na rube je jemne páperistá iba žilnatina. Heterofýlia (rôznolistosť) sa nevyskytuje. Moruša biela je v porovnaní s morušou čiernou menej náročná na stanovište.

Plody moruše čiernej (ľudovo sa nazýva aj drevená alebo stromová jahoda) dozrievajú postupne od polovice júla do polovice augusta, sú dlhé 2 - 6 cm, majú krátku stopku, sú tmavočervenej až čiernej farby s vysokým obsahom farbív. Chuť je príjemne sladkokyslá, osviežujúca. Vzhľadom na dlhú dobu dozrievania sú vhodné na priamy konzum, môžu spracovať na džemy, kompóty, sirupy, morušové víno, či destiláty. Plody moruší oceňujú aj chovatelia hydiny. Čaj z morušových listov sa používa pri liečbe cukrovky a pankreasu.
Na rozdiel od moruše bielej sú stromy moruše čiernej široko rozložité, listy majú veľké (dlhé 10 - 20 cm, široké 5 - 10 cm), tuhé, kožovité, zo spodnej strany s jemnými chĺpkami, horná strana listov má kratučké pevné chĺpky. Pri mladých stromčekoch sa niekedy vyskytuje heterofýlia - na mladých výhonkoch môžu vyrastať dlaňovitodielne listy, na starších celistvookrajové. Moruša čierna vyžaduje teplejšie polohy.

Dlhoveký ker, ktorého plodom je asi 1,5 cm veľká veľká guľatá malvica. Plody rastú v strapcoch v ktorých je 6 – 12 bobúľ. Zrelé bobule sú červené, červenofialové až modrofialové pripomínajúce plod čučoriedky, preto sa muchovník aj nesprávne nazýva aljašská čučoriedka (príp. indiánska čučoriedka). Plody muchovníka začínajú dozrievať už v priebehu júna, možno ich využiť jednak v čerstvom stave, ale taktiež aj zmrazovať, spracovať na džemy, sirupy i výrobu vína

Na jar kvitne peknými bielymi kvetmi , v jeseni prekvapí krásnymi červenými listami, preto sa muchovník dá využiť aj ako okrasná rastlina. Dobre znáša aj zahustené výsadby a prísne tvarovanie, takže je vhodný aj na zakladanie tzv. ,,jedlých živých plotov“

Na rozdiel od čučoriedok muchovníky nevyžadujú kyslý substrát. Muchovníky sú nenáročné na pestovateľské prostredie a dostatočne mrazuodolné.

Dvojdomá rastlina, ktorej oranžovočervené plody dozrievajú v auguste až septembri a vydržia na konárikoch aj celú zimu. Z ovocných drevín sú plody rakytníka zdrojom vysokého obsahu vitamínov (najmä vit. C, B, karotenoidov) stopových prvkov, ale aj olejov a cukrov, a preto sa využívajú na podporu imunitného systému počas rekonvalescencie. Často je vysádzaný ako okrasná rastlina a vzhľadom k bohatému koreňovému systému sa často využíva aj pri spevňovaní svahov. Bežne dorastá do výšky tri metre a dá sa s ohľadom na priestorové podmienky upraviť do tvaru kríka alebo stromu. Rakytník netrpí chorobami a škodcami.

Menej známy, no pre svoje vlastnosti, rýchlo sa rozširujúci, atraktívny ovocný druh. Kvitne v apríli, plody dozrievajú koncom mája až začiatkom júna. Plody sú podlhovasté modré až modročierne podlhovasté bobule so sivomodrým osrienením. Dužina plodov je šťavnatá, sladká až sladkokyslá s príjemnou arómou pripomínajúcou čučoriedky. Sú vhodné na priamy konzum, alebo sa môžu spracovať na džemy alebo kompóty. Vytvára kry dorastajúce do 2 m. Zemolezy sú veľmi prispôsobivé, nenáročné a vysoko odolné proti mrazom. Na rozdiel od čučoriedok nevyžadujú špeciálny pôdny substrát s kyslou pôdnou reakciou.